reklama

Telkáčikov prázdninový batoh

Ako malého chlapca ma uchvátila čiernobiela fotografia. Najviac ma na tom fascinovalo to, že celý proces od nafotenia záberu až po výsledné fotky som mal vo svojich rukách. Mával som rád tie chvíle, keď som sa v noci zatvoril do kúpeľne, rozložil misky, nalial do nich chemikálie, zapálil aladinovu lampu, založil film do zväčšováka... a začal čarovať. Naozaj, keď som vložil exponovaný fotopapier do vývojky a sledoval, ako sa na ňom postupne vytvára obraz, cítil som sa ako nejaký čiernobiely mág (vyslobodzujúci spomienky zakliate v zlúčeninách striebra).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Bol som členom fotokrúžku na Stanici mladých technikov na vtedajšej Marxovej ulici v Košiciach. (Dnes je to Masarykova ulica a v tej budove sídlia mníšky.) Chodil som tam dva roky - v 6. a 7. triede. Ku koncu toho obdobia mi tam raz ktosi len tak medzi rečou povedal, že sa v Košiciach bude nakrúcať relácia "Poďte s nami" a že tam budú aj poniektorí z fotokrúžku. Nakoniec sa nejako veci vyvinuli tak, že som na to nakrúcanie šiel aj ja. Bol som úplne vo vytržení - ja v televízii?! Veď o takom niečom som sa dovtedy neodvažoval ani len snívať!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Relácia sa nakrúcala v máji a jej maskotom bol Telkáčik (Kuko ostal doma v Bratislave). Keďže sa mala vysielať pred prázdninami, jej témou bolo balenie prázdninového batoha. Okrem šikovných rúk, či modelárskych potrieb tam nechýbal ani fotoaparát. Aj ja som si svoj Zenit so sebou zobral. Veľmi som sa tešil na to, že si v štúdiu urobím nejaké fotky na pamiatku. Lenže hneď pri nakrúcaní úvodnej zvučky sa mi zasekla páčka na naťahovanie uzávierky. Laboroval som tam nad tým hodnú chvíľu, pomáhali aj ostatní "krúžkári", no nič sme nevyriešili. Foťák teda nakoniec ostal na stole iba ako jedna z rekvizít.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakrúcanie relácie trvalo celé odpoludnie. Na začiatku sme sa dosť zdržali kvôli uvádzačke, ktorá sa na jednom mieste stále mýlila - namiesto Stanice mladých technikov o nás hovorila ako o Stanici mladých prírodovedcov. S úžasom v očiach som sledoval celú tú prácu v štúdiu, ani som si neuvedomoval, ako plynie čas. Domov som nakoniec prišiel neskoro v noci. Babka lamentovala, že kde som tak dlho, že vraj obvolali všetky nemocnice, či tam náhodou nie som. Čudoval som sa, prečo ma hľadali po nemocniciach a nie v televízii. A keďže som prišiel tak neskoro, ráno som navyše ešte aj zaspal do školy.

Reláciu v televízii vysielali 14. júna 1987 - deň po mojich 13. narodeninách. Bol to nádherný darček. Ani mi nevadilo, že som sa na obrazovke iba mihol - asi tak na sekundu. Aj foťák už fungoval. Po nakrúcaní som totiž (už v kľude domova) zistil, že celý ten čas bola uzávierka natiahnutá. Bolo treba len stlačiť spúšť.

Peter Perún Trnka

Peter Perún Trnka

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Citlivá snivá umelecká duša v tele racionálneho IT špecialistu Zoznam autorových rubrík:  Sedem článkovZo životaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu