Mier, to nie je žiadna rvačka,
ktorá zachvátila nás,
ale každá detská hračka,
teplo, čo sa skrýva v nás.
Mier je radosť, detské radovánky,
žiadna starosť, letia k nám škovránky.
Škovránky letia, každý si píska.
Vojny, hádky, preč z ihriska!
Vojna je len čierna mačka,
ktorej sa chceme zbaviť.
Ako? Vyhútať je hračka.
Mierom! Ten nám to pomôže spraviť!
Mier my všetci radi máme,
za vojnu ho nepredáme!
A ak by sa niekto pokúsil?!
Ej, veď ten by zakúsil!
Takých ľudí vyhnať treba!
Nie sú potrební pre mier!
V mieri žiť sa učiť treba.
To je pravda, to mi ver!
Báseň o mieri
Pred časom som vo svojom archíve objavil dávno zabudnutú báseň, ktorú som napísal ešte na základnej škole. Keď som ju po toľkých rokoch čítal, takmer som sa pod zem prepadol. Mrazilo ma pri pomyslení, že vtedy som tým všetkým naozaj žil. Dávam ju ako memento na časy, keď sme všetci povinne hľadeli v ústrety svetlým zajtrajškom, deti boli pod červenou hviezdou zrodené a poniektoré z nich spontánne písali takéto básne...